Kuny, plchy a netopiere v podkroví — čo sa smie a čo je zakázané

Regulácia živočíšnych škodcov sa týka druhov, ktoré ohrozujú zdravie alebo majetok a pre ktoré existujú autorizované alebo povolené prípravky — potkany, myši, šváby, ploštice, muchy. Kuna, plch ani netopier medzi ne nepatria. Sú to chránené živočíchy a zaobchádzanie s nimi upravuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Rozdiel nie je formálny. Znamená, že postup, ktorý je pri potkanovi bežný a legálny, je pri kune protiprávny — a naopak, že riešenie sa hľadá v stavebných opatreniach, nie v chémii. Kto si tento rozdiel neuvedomí, riskuje pokutu aj trestné stíhanie.

Ak si nie ste istí, nechajte druh určiť pred akýmkoľvek zásahom. Zámena chráneného druhu za hlodavca je najčastejšia príčina nezákonného postupu — a stačí na ňu jedna unáhlená nástraha.

Zákon o ochrane prírody a krajiny zakazuje pri chránených živočíchoch najmä:

• usmrcovanie a úmyselné zraňovanie,
• odchyt a držbu bez povolenia,
• úmyselné vyrušovanie, najmä v období rozmnožovania, odchovu mláďat a zimovania,
• poškodenie alebo zničenie obydlia — a úkryt netopierov v podkroví je práve takýmto obydlím.

Z toho vyplýva aj menej zjavný záver: zamurovanie alebo utesnenie vstupu v čase, keď sú zvieratá vnútri, nie je „len“ stavebná úprava. Znamená, že zvieratá zostanú uzavreté a uhynú — čo je zákaz porušený rovnako, ako keby boli usmrtené priamo.

Kedy prichádza do úvahy výnimka

Ak je zásah do obydlia chráneného živočícha nevyhnutný — napríklad pri rekonštrukcii strechy — rieši sa výnimkou alebo súhlasom orgánu ochrany prírody. Žiadateľom je vlastník alebo správca objektu. V praxi sa spolu s termínom prác dohodne aj opatrenie na zmiernenie dopadu, napríklad vytvorenie náhradného úkrytu.

Dôležitá je pritom otázka termínu: pri netopieroch sa práce spravidla plánujú mimo obdobia odchovu mláďat a mimo zimovania, pri plchoch mimo zimného spánku. Preto sa takéto veci riešia s predstihom, nie v deň, keď na streche stojí lešenie.

1. Zamedzenie prístupu — základ všetkého

Väčšinu prípadov rieši dôsledná stavebná uzávera. Postupuje sa v tomto poradí:

1. Nájsť všetky vstupy. Prehliadka strechy, štítov, odkvapov, prestupov, vetracích mriežok a miest pod škridlami. Kuna prejde otvorom veľkosti vlastnej hlavy, plch aj otvorom okolo 2–3 cm.
2. Overiť, že priestor je prázdny. Pozorovanie výletu za súmraku, kontrola po zime, prípadne dočasné jednosmerné zariadenie, ktoré zviera pustí von, ale nie späť — vždy mimo obdobia odchovu mláďat.
3. Utesniť. Plech, husté pletivo, mriežky, tesnenia pod hrebenáčmi; materiál musí odolať hryzeniu.
4. Odstrániť „mosty“. Orezanie konárov nad strechou, oplechovanie zvodov, zamedzenie výstupu po pergole či rebríku.

2. Odstránenie lákadiel

Zvieratá do podkrovia nechodia náhodou. Ťahá ich pokojné miesto, teplo a potrava. Pomáha upratanie skladovaného materiálu, zabezpečenie krmiva pre domáce zvieratá, odstránenie opadaného ovocia v okolí a poriadok v odpadovom hospodárstve.

3. Odplašenie a mechanická ochrana

Pri kunách v motorových priestoroch fungujú ochranné oplety a rúrky na káble, plechové kryty a dôkladné umytie motorového priestoru — kuna reaguje na pachové značky iného jedinca. Odplašovacie zariadenia (svetelné, zvukové) majú zmysel ako doplnok; zvieratá si na stále rovnaký podnet zvyknú, preto sa volia zariadenia s premenlivým signálom a kombinujú sa s mechanickou ochranou.

4. Sanitácia po odchode

Toto je časť, ktorá do odbornej služby patrí bez akýchkoľvek obmedzení. Po pobyte zvierat zostáva v podkroví trus, moč, zvyšky potravy, poškodená izolácia a niekedy uhynuté jedince. S tým prichádza zápach, muchy, roztoče a hygienické riziko. Rieši sa odstránením znečisteného materiálu, vyčistením priestoru a následnou dezinfekciou; pracovníci pri tom používajú ochranné pracovné prostriedky, pretože ide o biologicky kontaminovaný materiál.

• Neklásť jed. Rodenticídy nie sú na tieto druhy autorizované a ich použitie by bolo v rozpore s etiketou aj so zákonom. Navyše hrozí sekundárna otrava mačiek, psov a dravých vtákov.
• Neodchytávať do pascí bez povolenia — vrátane „šetrných“ živolovných pascí.
• Nezamurovať otvor bez overenia, že priestor je prázdny.
• Nepribližovať sa k netopierom holými rukami. Nie sú agresívne, ale platia bežné zásady pri manipulácii s voľne žijúcimi cicavcami; nález poraneného jedinca sa hlási Štátnej ochrane prírody SR.
• Neriešiť to na poslednú chvíľu. Termín prác a prípadná výnimka sa vybavujú vopred.

Pri obhliadke určíme, o aký druh ide, nájdeme vstupy a posúdime, či je priestor obsadený. Navrhneme stavebné opatrenia a ich vhodné načasovanie a upozorníme, kedy je potrebné obrátiť sa na orgán ochrany prírody — to je krok, ktorý robí vlastník objektu a my mu k nemu vieme dodať odborný podklad.

Následné znečistenie riešime ako bežnú službu: odstránenie kontaminovaného materiálu, čistenie a dezinfekcia priestoru s protokolom o vykonanom zásahu. Ak je objekt trvale ohrozený (samota, budova pri lese, areál s viacerými strechami), má zmysel pravidelná kontrola v rámci zmluvy — nové vstupy sa objavia po každej väčšej veternej smršti a včasná oprava je lacnejšia než opakovaná sanitácia.